San Francisco ma snád‘ nikdy neunaví. Iné ako zbytok USA, s kúskami európskej kultúry. Vlastne som ani nemala pocit, že som sa nachádzala v Amerike. Bola som tu po druhý raz, no ten údiv asi nikdy nepominie. Ak však premýšľaš, že v ňom stráviš viac ako tri dni, na tvojom mieste by som si požičala auto a išla pozrieť národný park alebo aj iné miesto.

Späť ale k San Franciscu. Určite ťa neprekvapí, že Golden Gate Bridge je jednoznačne klasika, ktorá sa nedá obísť ani keby chceš, pretože to k mestu najviac patrí. Či už prejsť sa po ňom, obzrieť si ho z diaľky alebo si prenajať lod‘ku a dať si nejaký ten prípitok rovno pod ním. Nič z toho nebude zbytočné. Zvláštnosťou je, že práve tento most je väčšinu času ponorený v hmle, takže som mala teraz šťastie.

Uberom alebo busom sa odvez pri Pier 39, odkiaľ je výhľad na Alcatraz. Podnikni plavbu lod‘kou za pár dolárov okolo starej väznice alebo sa pozri dovnútra, ale na to ti odporúčam zajednať trip aj pár týždňov dopredu. Popri prechádzaní sa po móle budeš počuť (aj cítiť) lachtanov, ktorí chillujú na drevených doskách, sem-tam sa pobijú, sem-tam zase udobria a život ide d‘alej.😊

Ľudia tu nosia úsmev na tvári, vyhrávajú na hudbobných nástrojoch, spievajú, čas sa spomalí a ty si užívaš tú neobyčajnú atmosféru mesta. Pri Pier 39 sa nachádza množstvo suvenírov, obchodíkov a mňam pouličného jedla, ako napríklad, wafle, ryby a najväčšia klasika je bochník chleba, v ktorom nie je polievka ako u nás, ale chedarová omáčka. Uvidíš to úplne všade.

Lombard Street je kľukatá ulička zdobená kvetmi, no najviac ju zdobí výhľad na mesto. Mimochodom, zo všetkých atrakcii ju odporúčam pozrieť asi ako prvú, pretože odtiaľ sa dostaneš za 15 minút peši dole kopcom na Pier 39.

No a aká by to bola návšteva bez Haight Ashbury hippie štvrti. To jednoducho treba. Nehovorím, že vo večerných hodinách by som sa tam cítila bezpečne, ale cez deň sa to oplatí. Už po vystúpení z auta som mala pocit, že som sa ocitla v 60. rokoch, v ére, kedy to všetko v San Franciscu začalo. Mnoho mladých vyzeralo ako bezdomovcov, svedčil o tom ich štýl obliekania, ktorý bol zvolený schválne. Veľa ľudí sa totiž rozhodlo tak žiť. Okrem iného si tam každý musel na niečom fičať a nemala som pocit, že to bola len marihuana. Po tejto vete nemaj pocit, že to je nejaká feťácka štvrť, ľudia v nej majú len iný štýl zmýšľania, ktorý sa zachoval práve z hippie doby. Nájdeš tu obchody s vecami, ktoré sa v tých rokoch naozaj nosili, staré platne, cool bary, ktoré podporujú homosexuálov a atmosféra v nich je priateľská a uvoľnená. Čašník vôbec nerieši, či naleje podľa odmerky, dával do totálne plného pohára a na konci ešte aj odrátal 20 $ z účtu. Za mňa tento trip určite na jednotku!