Na mojom výlete po filipínskom ostrove Cebu som sa rozhodla navštíviť jeden z okolitých ostrovčekov. Priznám sa, že bola dílema, aký. Ked‘že som mala asi štyri dni, chcela som si poriadne užiť len jeden. V mojom rebríčku bol Bohol, Bantayan a Malapascua island. Prvý som nakoniec vyškrkla. Pravda, všetci mi ho odporúčali najmä kvôli Chocolate Hills (nerastie tam kakao na stromoch, ide len o názov). Výhodou bolo, že na Bohol sa nejedná o zložitú či dlhú dopravu, pravidelne tam totiž ide lod‘ zo Cebu City a trvá len 1,5 hodiny. Ja som však hľadala tiché zákutie s priezračným morom, bledunkým pieskom, kde nebudem nič iné, než chillovať pod palmou. Rozdiel bol vo veľkosti, medzi väčším ostrovom Bantayan a omnoho menším Malapascua. Dostala som odporúčanie od miestného a moja cesta bola jasná – smer Malapascua.

Musela som sa dopraviť zo Cebu City do Maya port. Grabom to zabralo približne 3,5 hodiny. Dá sa ísť aj žltým, klimatizovaným autobusom, no rátaj približne o hodinu dlhšiu cestu. Rozdieľ je aj v cene, pretože autom ťa to bude stáť dokopy približne 2500 PHP (viac sa oplatí,ak ideš s kamarátmi) a busom len 200.

Aktuálne je 1 euro asi 60 pesos.

Kúpila som si lístok a chvíľu čakala na ostatných turistov, či sa naplní lod‘. Ak príde toľko ľudí, koľko potrebujú, preprava stojí 100 PHP. Ked‘že sa to málokedy v presný čas podarí, mňa to vyšlo 200 PHP, čiže aj tak super. Dopravili nás na menší člnok, ktorý kotvil v plytkých vodách, a preto sme sa ním museli dostať k plavidlu. Pýtali si d‘alších 20 PHP na osobu, plus kufor, za ktorý sa platilo tak isto. Tiež budú požadovať navyše 20, ak ti pomôžu s kufrom. Turisti, ktorí mali cestovateľské batohy nemuseli platiť.

Rada vopred: Vyber si predtým dostatok peňazí z bankomatu. Na Malapascua žiadný nie je, aspoň som ho vôbec nevidela.

O 45 minút som sa vylodila na piesku. Po ubytovaní, moje prvé kroky smerovali k Bounty beach. Názov evokoval vo mne gýčovú predstavu: kokos, palma, sieťka a tyrkysové more. Pláž bola pekná, ale vyzerala ako prístavisko lodí, čo jej veľmi na atraktivite nepridávalo. Možno päť metrov od brehu začínali riasy a sem-tam nejaký korál, hviezdica či farebné ježovky. Problém Ázie je, že ľudia si nie vždy vážia prírodu, ktorú majú a vyhadzujú odpadky, hoci aj do mora. Nebolo ich tam príliš, ale dosť na to, aby sa človek zamyslel.

Každú chvíľu bude za tebou chodiť predávač náramkov alebo iných vecí. Jediný, ktorý ma zaujal bol človek ponúkajúci perly. Myslela som si, že je to fejk, ale zobral ako skúšku zapaľovač, aby mi ukázal, že sa nejedná o žiadnu napodobeninu. Vskutku, ich tvar bol krásne nedokonalý. Lovia ich na ned‘alekom ostrove. Začala som teda zjednávať. Obaja sme sa trochu zapotili, ale nakoniec sme vyšli spokojní. Náhrdelník, ktorý skrášľovala jedna väčšia biela perla, celý náramok z čiernych perál, náramok z bielych perál, náušnice z bielej a aj z čiernej perly som dostala za 2000 PHP. V prepočte dokopy asi 30 eur. Samozrejme, perly sú s množstvami rôzných kvalít, ktoré sa ohodnocujú i podľa miesta, kde boli lovené, ale za koľko by som ich kúpila tu? Myslím, že za tú cenu dostanem maximálne obyčajnú bižutériu.

Kúsok od pláže bola Angelina restaurant, pravá talianska reštaurácia. Pravdupovediac, už som mala dosť nudlí a ryže a potešilo ma, že som našla niečo európske. Pravidelne v nej vysedával taliansky majiteľ aj s manželkou. Jedlo bolo, nuž, ako od Taliana. Rozhodne sa nie je na čo sťažovať a osladiť si život môžeš aj ich zmrzlinou.

Na samom severe ostrova sa nachádza prázdna Langob beach. Žiaľ, nie sú pri nej žiadne hotelíky ani bungalovy, ale od Bounty beach prejdeš maximálne 30 minút peši cez vnútrozemie. Ak ti bude dlho, môžeš sa zviezť motorkou. Vodiči budú prechádzať každú minútu. Nepreháňam, naozaj som to stopovala, pretože som sa vkuse musela uhýňať. Nechápem, prečo na tak malom ostrove musia byť motorky a nestačia bicykle. Podľa mňa sú úplne zbytočné. Všade sa potulujú opustené psy, to je pre Áziu typické. Nie sú však vôbec agresívne, aj ked‘ by som sa možno mala pre istotu na pozore.

Langob beach je dlhý, bielý pás piesku, ktorý z jednej strany lemuje 50 odtieňov modrej. Každý kúsok iná farba. Páčila sa mi omnoho viac ako predošlá pláž. Nikde nikoho, len krásna príroda a maximálne jedna lod‘ka. Na Malapascua som našla to, čo som hľadala.

Rada na záver: Pri odlete z Filipín do inej krajiny budeš na letisku platiť tzv. medzinárodný poplatok, ktorý sa nedá uhradiť kartou. Preto nemiň cenú hotovosť, aby si nemusel z bankomatu vyberať za poplatky. Cena je 550 PHP za osobu.